Učíme na diaľku

Práca s rómskymi deťmi na vyučovaní a v školskom klube

24.05.2022|Veronika Kevély

24.05.2022 Aj napriek istým bariéram má inklúzia množstvo výhod, ktoré by sme si mali opakovať a uvedomovať, a to najmä vo chvíľach, kedy je jej realizácia ťažká a vyžaduje si zmeny .

Pandémia COVID-19 ešte viac prehĺbila rozdiely vo vedomostiach a zručnostiach žiakov z marginalizovaných rómskych komunít. Tejto téme sme sa venovali v našom nasledujúcom webinári a sme nesmierne radi, že sa s nami o príklady dobrej praxe podelila odborníčka - pani PaedDr. Helena Štibelová z MBA – pedagogička zo Základnej školy s materskou školou v Slanci. Záznam webinára si môžete pozrieť na našom YouTube

Základnú školu s materskou školou v Slanci navštevujú deti s rozmanitými potrebami (deti s poruchami správania, učenia, deti s PAS, s narušenou komunikačnou schopnosťou, ale aj deti so zrakovým, sluchovým, telesným postihnutím, deti z marginalizovaných rómskych komunít, deti zo sociálne znevýhodneného prostredia...). Ide o skutočne rôznorodý kolektív. Na škole funguje odborný podporný tím, bez ktorého si prácu v škole už ani nevedia predstaviť. Nakoľko detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami stále pribúda, je podpora asistentov na školách nevyhnutná.

Podľa slov pani Štibelovej sú deti z marginalizovaných rómskych komunít rovnako ako iné deti výnimočné. V škole sa učitelia stretávajú s komunitným kastovaním v rámci rómskych rodín, čo mnohokrát komplikuje ich prácu. Niektorí rodičia si neželajú, aby dieťa sedelo v lavici s iným dieťaťom z inej rodiny.

V čom spočíva kvalitná spolupráca s rómskou rodinou?

  • Mala by tam byť úcta a tolerancia k názorom. Je potrebné zohľadniť špecifiká rómskej kultúry, aby rómska rodina, rodičia dôverovali škole, že to s ich dieťaťom myslíme vážne.
  • Mali by sme byť spravodliví voči všetkým deťom rovnako, akceptovať ich také, aké sú.
  • Direktívny prístup k deťom sa neodporúča, aby sa nás deti nebáli.
  • Aj drobné úspechy dieťaťa je potrebné oceniť a pochváliť, dávať čo najviac spätnej väzby.
  • Dôležité je poskytnúť rodičom bezplatné poradenstvo.

Ako motivovať žiakov a rodičov k vzdelávaniu? Veľmi často sa objavuje problém záškoláctva. Deti vidia doma úplne opačný vzor, ako by sme si želali. Pani Štibelová vidí riešenie v odvahe učiteľov a vedenia nebáť sa nahlasovať podozrenie zo zanedbávania školskej dochádzky, posielať oznámenia s počtom vymeškaných vyučovacích hodín (obec, ÚPSVaR). Častokrát je to práve to, čo niektorých rodičov mobilizuje. Všetky deti predsa majú právo na kvalitné vzdelávanie. Nehovoríme však len o rómskej komunite, ale aj o deťoch z rozvrátených rodín. Systém sociálnej kontroly musí byť dodržaný a spolupráca školy s ďalšími inštitúciami je z tohto dôvodu nevyhnutná.

Proti segregácii rómskych detí a žiakov v školách na Slovensku a v okolitých krajinách pomáha inkluzívny model vzdelávania. Inklúziu budujú na škole v Slanci už niekoľko rokov. Aj napriek istým bariéram má inklúzia množstvo výhod, ktoré by sme si mali opakovať a uvedomovať, a to najmä vo chvíľach, kedy je jej realizácia ťažká a vyžaduje si zmeny (tak organizačné, ako aj personálne).

Za najhlavnejšie výhody inklúzie pani Štibelová považuje:

  • rozmanitosť, individuálny prístup učiteľa;
  • dieťa sa učí prirodzene vnímať a reagovať na odlišnosti a zmeny;
  • dieťa sa učí rozvíjať svoje sociálne cítenie, učí sa umeniu komunikácie, schopnosti riešiť problémy;
  • inklúzia dokáže uľahčiť rodičom výchovu;
  • rozvíja schopnosti učiteľov a vytvára z pedagogického zboru profesionálny tím;
  • inkluzívna škola kladie dôraz na kvalitnú spoluprácu celého tímu a uľahčuje tak učiteľom náročnú prácu - je kultúrnym, osvetovým, preventívnym i rodinným centrom.

Kľúčom k úspechu je spolupráca nás všetkých, trpezlivé vysvetľovanie, šírenie osvety v rámci školy a širšieho okolia. Vzhľadom na to, že väčšina inkluzívnych škôl sa snaží s rodičmi aktívne spolupracovať, je možné, že rodičia budú musieť investovať do školy viac času než je bežné. Pani Štibelová varuje, že inklúzia so sebou prináša aj možné problémy spojené s mylnými predpokladmi. Je dôležité o nich vedieť, aby sme sa vedeli efektívne pripraviť na komunikáciu s rodičmi. Problémy nastávajú:

  • ak niektorý z rodičov nesúhlasí s princípmi inklúzie (napr. sa pred dieťaťom negatívne vyjadruje o odlišných spolužiakoch), dieťa môže byť zbytočne zmätené, pretože samo vníma odlišnosť ako prirodzenú súčasť;
  • ak sa rodič obáva, že jeho dieťa bude zanedbávané a učiteľ na neho nebude mať dostatok času;
  • ak si rodič myslí, že v takomto zložení nepreberú toľko učiva ako v „normálnej“ triede;
  • ak je potrebné začleniť dieťa s postihnutím do vyššieho ročníka (táto situácia vyžaduje starostlivú prípravu prostredia i samotných žiakov - ak chodia deti do triedy už od ranného veku, rozdiely medzi sebou berú ako samozrejmosť).

Z webinára pre vás vyberáme projekt Aflatoun, ktorý realizovali vychovávatelia s deťmi v ŠKD v Slanci. Už ste o ňom počuli? Ide o program, ktorý je vhodný pre deti z akéhokoľvek prostredia a s akýmikoľvek výchovno-vzdelávacími potrebami. Súčasťou programu je bábka – postavička Aflatoun, ktorého si každá škola vyrába samostatne. Jeho úlohou je posilňovať deti v ich aktívnom konaní a využívať metódy založené na vzťahoch – medzi deťmi navzájom, medzi deťmi a prostredím. Nezabúda ani na rodičov. Výhodou je, že si program môže každá škola prispôsobiť podľa seba.

Ak vás zaujímajú aj ďalšie tipy a príklady dobrej praxe s deťmi na školách, pozrite si náš webinár a inšpirujte sa.

Zdroj: Učíme na diaľku, 2022. Práca s rómskymi deťmi na vyučovaní a v školskom klube. Youtube [online]. [cit. 2022-05-15]. Dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=bJMrM9kXvaI